Tento deň bol v živote mladých dievčat, ktoré už od jesene chodievali na priadky, významným dňom. Dnes si mohli prvý raz založiť na hlavu partu, ktorú si zakladali na hlavu každú nedeľu, až kým sa nevydali. Pri prekročení prahu kostola každé dievča prehodilo cez seba peniaz pre šťastie.
Stolovanie na Veľkonočnú nedeľu pripomínalo Štedrú večeru. Stôl bol prikrytý čistým bielym obrusom. Chlieb, ktorý položili na stôl sa nesmel v ten deň odkladať a gazdiná nesmela počas obeda vstávať od stola. Jedávalo sa vajíčko, ktoré malo zabezpečiť ochranu pred zlými silami.
Ak sa niekto dostal pod vplyv zlého ducha, alebo ho vodil svetlonos mal si človek spomenúť s kým to vajíčko jedol a zlé sily stratili nad ním moc. Hoci bolo povolené jesť aj mäso, mnohí ho nejedli, lebo verili, že by prišli o kus dobytka.
Tento zvyk sa však nespájal s hydinou, a preto sa často pripravovala aj tá. Nič zo stola sa nesmelo vyhodiť, omrvinky si ľudia odkladali na liečenie, škrupiny z vajíčok a kosti z mäsa položili na polia medzi oziminu. Tradíciou bolo aj nosenie vajíčok, pečiva a mäsa na hroby mŕtvych.
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.