Foto: Milouš Cháb, Liptovské múzeum - MÚZEUM DO KAŽDÉHO POČASIA

Popolcová alebo Škaredá streda znamená koniec fašiangového a začiatok pôstneho obdobia

Obdobie veselenia sa tak dnešným dňom strieda s časom stíšenia sa. Pôst zaviedla cirkev na pamiatku štyridsiatich dní, ktoré Ježiš strávil v púšti a postil sa.

Počas omše kňaz kreslí popolom kríže na čelá veriacich. V minulosti boli pôsty omnoho prísnejšie a dlhšie ako dnes. Okrem 40-dňového pôstu pred Veľkou nocou a 30-dňového pôstu v období adventu, platili tiež viacdňové pôsty alebo tzv. „suché dni“, počas ktorých mohli ľudia jesť len suchý chlieb, prípadne ovocie. Okrem toho boli pôsty predpísané aj na každú stredu a každý piatok, a neskôr aj na každú sobotu.

Úplné hladovanie platilo pre Popolcovú stredu, Veľký piatok a na niektoré dni pred Vianocami (vigílie). Počas pôstneho obdobia sa dokonca používal aj iný riad – hlinené hrnce a drevené lyžice.

Podobné príspevky