Kataster nehnuteľností dnes funguje v obmedzenom režime. Zrejme ide o kybernetický útok

Podľa správy, ktorú vedenie katastra zaslalo zamestnancom, robí ďalšie opatrenia sekcia informatiky, telekomunikácií a bezpečnosti ministerstva vnútra.

Keďže kybernetický útok na kataster prišiel cez sviatočný deň, služby katastra, s výnimkou elektronických služieb, zatiaľ nie sú obmedzené. Klientske centrá by sa mali znovu otvoriť v utorok. Ministerstvo vnútra už oznámilo, že sa tak nestane. „Vzhľadom na nevyhnutné úpravy informačných systémov v správe Úradu geodézie, kartografie a katastra SR katastrálne odbory okresných úradov v utorok 7. januára 2025 nebudú poskytovať služby a aj v nasledovných dňoch budú poskytovať služby len v obmedzenom režime,“ uviedol hovorca ministerstva Matej Neumann. Na otázky o kybernetickom útoku ministerstvo ani úrad geodézie zatiaľ neodpovedali.

V súčasnosti je nedostupný portál ESKN, na ktorom sa zverejňujú elektronické údaje z katastra nehnuteľností. Nefunkčný je aj portál CICA, ktorý umožňuje jednoduché vyhľadávanie popisných údajov z katastra. Funkčná je len stránka skgeodesy.sk, na ktorej sa však neposkytujú ani nezverejňujú údaje z katastra.

Aj keď nie je známe, o aky typ útoku ide, na základe toho, že zamestnanci nemajú zapínať počítače, by mohlo ísť o ransomvérový útok alebo iný typ malvéru. Malvér predstavuje škodlivý program, ktoý útočníci zvyčajne dostanú do počítačov inštitúcie a vďaka nemu môžu získať prístup k dôležitým súborom. Dôvodom výzvy na nezapínanie počítačov býva snaha zabrániť ďalšiemu šíreniu škodlivého softvéru a minimalizovať potenciálne škody.

Ransorvér zase zašifruje dáta v počítačoch, tak že sa k nim používatelia nevedia dostať. Ich počítače či celý systém prakticky nefunguje. Útočníci v takom prípade zvyčajne požadujú výkupné výmenou za obnovenie prístupu k zašifrovaným dátam.

Akým kybernetickým útokom často čelia vládne inštitúcie

  • Phishing a sociálne inžinierstvo
    Vládni zamestnanci často dostávajú e-maily, ktoré vyzerajú dôveryhodne, no v skutočnosti sa snažia získať citlivé údaje alebo prihlasovacie údaje.
  • Ransomvér
    Nelegálny softvér dokáže zašifrovať kľúčové dokumenty, pričom útočníci žiadajú výkupné za ich odomknutie. Takéto incidenty môžu vážne narušiť chod úradov.
  • DDoS útoky
    Cielené zahltenie serverov spôsobuje dočasnú nedostupnosť vládnych služieb, čím útočníci blokujú prístup verejnosti k dôležitým systémom.
  • Malvér a spyvér
    Škodlivé programy môžu sledovať činnosť zamestnancov, kradnúť informácie a v niektorých prípadoch preniknúť až do kľúčovej infraštruktúry organizácie.
  • Pokročilé pretrvávajúce hrozby (APT)
    Ide o dlhodobé, sofistikované útoky, pri ktorých sa útočníci snažia zostať v systémoch čo najdlhšie a získavať strategické informácie.

Podobné príspevky