Žofia Bosniaková dala meno aj obľúbenému pečivu. Za najvýznamnejšiu šuriansku rodáčku je považovaná barónka Žofia Bosniaková. Dodnes kolujú medzi ľuďmi legendy o jej dobrých skutkoch a pomoci chudobným.

K jej úcte medzi veriacimi prispelo aj to, že po smrti ostalo jej telo zachované napriek tomu, že nikdy nebolo balzamované.

Pátrajú po príčine, dôkladnú expertízu ešte nik nespravil

Spisovateľ Ladislav Zrubec v jednom zo svojich diel opísal, že keď 34 rokov po Bosniakovej úmrtí otvorili vojaci hrobku, našli v nej rozpadnuté všetky telá. Okrem tela barónky.

Mumifikáciu jej tela až do konca 20. storočia na základe vedeckého skúmania nikto nepotvrdil ani nevyvrátil. Pripomenula to novinárka Oľga Prekopová.

„Škoda, že sa doposiaľ nespravila odborná expertíza jej tela,“ zhodnotila historička Mária Letzová.

Barónka Žofia Bosniaková

Narodila sa 2. júna 1609 v Šuranoch. O jej povahe a činoch kolujú už štyri storočia chýry a legendy šíriace sa ústnym podaním z generácie na generáciu.

Prvých 16 rokov žila v Šuranoch. Vydajom za neskoršieho palatína Uhorska Fraňa Vešeléniho sa stala paňou na hrade Strečno. Ľudia jej skutkom často pripisovali až nadprirodzenú silu.

Jej brat Štefan bol nitrianskym biskupom a županom, dal postaviť základy šurianskeho kostola.

V Tepličke nad Váhom, kam sa Žofia presťahovala do kaštieľa, porodila dvoch synov.

Ľud si ju ctil najmä za to, že ako šľachtičná pomáhala bedárom a sirotám. Starala sa o poddaných, zastávala sa ich na úradoch, obhajovala ich práva.

Zomrela ako 35-ročná 28. apríla 1644 v Tepličke nad Váhom.

Niekoľko desaťročí po jej smrti bola na hrade Strečno odkrytá rodinná hrobka a v nej objavené neporušené telesné pozostatky Žofie Bosniakovej.

Od roku 1729 až do roku 2009, kedy ich zničil oheň, boli tieto jej zachované, celistvé, telesné pozostatky vystavené verejnej úcte v kaplnke vedľa kostola v Tepličke nad Váhom.

V roku 1997 Ján Chryzostom kardinál Korec vyhlásil začiatok príprav na blahorečenie barónky Bosniakovej a ustanovil pracovnú komisiu na získavanie a overovanie historických faktov a dôkazov o jej dobrodení.

Jedna z hypotéz hovorí, že Bosniakovej telo hodili povstaleckí vojaci počas rabovačky do vápna.

„Kvôli chemickej reakcii by nebolo možné, aby sa jej telo takto zachovalo,“ vyvrátila tento názor Letzová.

Podľa inej verzie, ktorú pre novinárku Oľgu Prekopovú vyslovili v 90. rokoch minulého storočia univerzitní antropológovia, mohlo telo zakonzervovať prostredie.

Tá sa v roku 1992 obrátila s fotografiou Bosniakovej tela na odborníkov z Katedry antropológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

„Podľa ich záveru išlo o prírodnú mumifikáciu. Nasvedčovala tomu podľa nich hnedaská farba jej pokožky. Mumifikovalo ju podľa nich prostredie, v ktorom sa jej telo nachádzalo. Bola v ňom rovnaká teplota a prúdenie vzduchu. Išlo však o hodnotenie len na základe fotografie,“ spomína Oľga Prekopová.

„Tak by jej ostatky mohli navlhnúť alebo sa vysušiť a stratili by tak svalovú pružnosť,“ vysvetlila Mária Letzová.

Ako najdôveryhodnejší sa historičke javí výsledok expertízy zhorených pozostatkov Bosniakovej tela.

„Potvrdila elasticitu svalov a prítomnosť mozgového tkaniva. To vyvracia jej mumifikáciu,“ dodala historička.

Jej pozostatky zapálil

Telo Žofie Bosniakovej bolo vystavené verejnej úcte v obci Teplička nad Váhom. V roku 2009 ho však podpálil vandal.

„Momentálne sú jej pozostatky uložené v urne v Loretánskej kaplnke v Tepličke nad Váhom. Kvôli bezpečnosti sú za mrežami, ale ktokoľvek tam môže prísť a ľudia aj v hojnom počte prichádzajú. V súčasnosti vidíme, že úcta k Žofii Bosniakovej sa opäť oživuje,“ uviedol Pavol Špita, farár z farnosti v Tepličke nad Váhom.

Na tie časy nezvyčajne súcitná a starostlivá voči chorým a biednym bola šľachtičná Žofia Bosniaková. (zdroj: POVAŽSKÉ MÚZEUM ŽILINA)

Blahorečenie bude stáť ešte veľa úsilia

Tento rok si (nielen) Šuranci pripomínajú 415. výročie jej narodenia a 380. výročie jej úmrtia.

V Šuranoch sa preto zišla na kolokviu (diskusia zainteresovaných k presne určenej téme – pozn. red.) venovanom odkazu barónky trojica slovenských biskupov, historici i verejnosť.

O blahorečení Bosniakovej sa už v minulosti začalo hovoriť. Stále sa tak nestalo, chýbajú hlavne historické podklady.

„Pred časom táto téma oslovila aj vtedajšieho diecézneho biskupa Jána Chryzostoma Korca. K tomu, aby sa tento proces začal, treba samozrejme množstvo historických podkladov, ktoré nám zatiaľ chýbajú. Treba ich hľadať, skúmať a dokladovať, aby ten kandidát na svätosť mohol byť hodnotený,“ vysvetlil nitriansky biskup Viliam Judák.

Podľa biskupa Tomáša Galisa je samotný proces blahorečenia vrcholom snáh.

„Teraz sa staráme o to, aby tu bol ten podklad. To je to, čo sa k procesu žiada, takzvaná fama sanctitatis, teda, že tu je stále povedomie o jej živote, ktorý bol svojím spôsobom obyčajný a predsa plný viery. Keď to zvládneme, verím, že aj nebo sa pričiní, aby bola táto výnimočná osobnosť blahorečená,“ uviedol Galis.

Mali ju za sväticu, dala meno obľúbenému pečivu

Dlhých 280 rokov sa pútnici klaňali jej pozostatkom v kaplnke pri kostole v Tepličke nad Váhom.

„Život v tej dobe nebol ľahký. No ona, aj napriek svojmu postaveniu, žila bežným životom. Vychádzalo to z jej viery. Bola to zároveň emancipovaná žena,“ opisuje Bosniakovú žilinský biskup Tomáš Galis.

Ľud ju podľa neho považoval za sväticu. „Vynikala tým, čo je každodenné a bežné. Správala sa rovnako k vysokopostaveným i chudobným ľuďom. Ľudia oceňovali, že často robila aj keď malé skutky, no s veľkou láskou.“

Bosniaková založila aj útulok pre bedárov, pomáhala sirotám. Vážila si však aj svojich poddaných. Traduje sa, že sama im v košíkoch nosila pečivo, ktoré sa na jej pamiatku dodnes nazýva bosniak.

Spisovateľ Ladislav Zrubec v jednom zo svojich diel uvádza, že keď počas jednej z epidémií nemal kto pochovať siedmich bratov, urobila tak ona.

Dohoda s Tepličkou

Práve s Tepličkou nad Váhom podpísali Šurany minulý týždeň dohodu o partnerskej spolupráci.

V nej sa primátor Marcel Filaga (Šurany) a starosta Viliam Mrázik (Teplička nad Váhom) zaviazali udržiavať a prehlbovať priateľské vzťahy v hospodárstve, komunálnej politike, kultúre, športe a vzdelávaní.

„Urobte všetko pre blahorečenie tejto svätice,“ vyzval biskupov starosta Tepličky nad Váhom, kde po nej pomenovali školu, domov sociálnych služieb i ulicu.

Pred 15 rokmi vydala Slovenská pošta aj známku s jej podobizňou v nominálnej hodnote 80 centov v 50-tisícovom náklade.

V Šuranoch sa žiaci o svojej rodáčke aj učia. Na predmete o regionálnej výchove sa s jej životom oboznamujú piataci.

„Žiaci ju majú denne na očiach. Pri vstupe do školy visí jej obraz, pripomínajú ju aj tabule v priestoroch školy. Odkazuje na ňu aj verš našej školskej hymny,“ opisuje Jozef Hlavatý, riaditeľ Základnej cirkevnej školy Žofie Bosniakovej. V areáli školy stojí aj socha barónky.

Kolokvium na tému života Žofie Bosniakovej v Šuranoch. Zdroj: Anton Hrachovský