Prehliadka obydlí rôznych sociálnych vrstiev sa začína nenápadným domčekom, ktorý patril bezzemkovi – želiarovi Jozefovi Majdiakovi z Liptovskej Sielnice. Jeho dom reprezentuje bývanie najchudobnejšej vrstvy dedinského obyvateľstva v 30. rokoch 20. storočia.
Skromný príbytok obývala svojho času trojčlenná rodina. Živiteľ rodiny bol obecným pastierom, ktorý pásol ovce a dobytok. V zime si privyrábal pletením košov z prútia. Zo života obyvateľov domčeka vieme aj to, že nevlastnili žiadnu poľnohospodársku pôdu, ale prenajímali si kus pôdy od bohatých sedliakov. „Nájomné“ si odpracovávali poľnohospodárskymi prácami.
Svoj skromný domov si prestavali z obecnej sypárne. Pristavením vstupnej časti – pitvora, získali skladovací priestor. Celý denný aj nočný život tejto rodiny sa tak odohrával v jedinej izbe…
Liptovské múzeum – MÚZEUM DO KAŽDÉHO POČASIA