Krajská knižnica v Žiline si 15. októbra pripomína 100. výročie svojho založenia, resp. založenia svojej predchodkyne, prvej mestskej verejnej knižnice v Žiline.

Prvá mestská verejná knižnica v Žiline vznikla v zmysle prvého knihovníckeho zákona  schváleného v Národnom  zhromaždení ešte v roku 1919. Bol to zákon o verejných obecných knižniciach, ktorý ukladal obciam založiť a udržiavať činnosť verejných ľudových knižníc z obecných prostriedkov.

Storočná história  knižnice je popretkávaná častým sťahovaním, zmenami názvu a územnej pôsobnosti, vznikom nových pracovísk a pobočiek a následne ich zánikom, úsilím získať vlastnú budovu a po jej získaní rekonštrukčnými prácami, automatizáciou, internetizáciou, zavádzaním nových služieb, nových technológií, nových činností a aktivít. Knižnica teda prechádzala rôznymi náročnými obdobiami a  komplikovanými situáciami, kým získala súčasnú podobu. No vždy sa počas svojej histórie radila medzi popredné knižnice knižničného systému SR, zavádzala systémy, ktoré sa stali vzorom či motiváciou pre ostatné verejné knižnice na Slovensku, o čom svedčí aj získané ocenenie Ministerstva kultúry SR Knižnica roka 2020.

V súčasnosti Krajská knižnica v Žiline eviduje viac ako 12 600 registrovaných používateľov a takmer 130 tisíc návštevníkov, pripravuje pre školské kolektívy a pre verejnosť viac ako 1 000 podujatí ročne, má bohatú klubovú činnosť. Realizuje množstvo vzdelávacích aktivít nielen pre deti, ale aj pre dospelých, napr. počítačové  kurzy, kurzy programovania, kurzy angličtiny pre seniorov, tréningy pamäti a ďalšie. V súčasnosti vytvára aj komunitný kreatívny priestor SmartLab, v ktorom sprístupňuje šijacie a vyšívacie stroje, 3D tlačiarne, vypaľovačky a v krátkom čase pribudnú ďalšie zariadenia. Je jednou z najnavštevovanejších kultúrnych inštitúcií Žilinského kraja a slovenských verejných knižníc vôbec.

„Knižnica vždy súvisela s ľuďmi, a to v dvoch rovinách. Svojimi službami neustále napĺňala každodenné informačné potreby svojich návštevníkov, prostredníctvom kníh im pomáhala snívať, neformálne ich vzdelávala  a ukazovala  nové možnosti. Súvisela však aj s ľuďmi,  ktorí v knižnici pracovali a mnohí v nej strávili takmer celý svoj profesionálny život a svojím malým, ale dôležitým prínosom  prispievali k jej dobrému menu, ovplyvňovali jej premeny a pomáhali formovať  jej priateľskú tvár, ktorú si v očiach (nielen) Žilinčanov vytvorila. Verím, že knižnica takouto ostane aj naďalej.“ – povedala riaditeľka knižnice Katarína Šušoliaková.

Dňa 16. októbra knižnica oslávi toto významné výročie v prítomnosti predsedníčky Žilinského samosprávneho kraja Eriky Jurinovej a ďalších zástupcov zriaďovateľa, poslancov zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja, zástupcov mesta Žilina, partnerských zahraničných knižníc z Bielska-Bialej a z Frýdku-Místku, riaditeľov knižníc Žilinského samosprávneho kraja i knižníc z rôznych miest Slovenska, riaditeľov kultúrnych inštitúcií, zástupcov partnerských a spolupracujúcich inštitúcií a bývalých pracovníkov. Pozvanie prijali aj dve čitateľky, ktoré majú aktuálne v knižnici svoje prvenstvo. Najstaršou čitateľkou Krajskej knižnice v Žiline je Janka Szimková, ktorá patrí aj k tým najaktívnejším a počas dlhých rokov svojho členstva prečítala množstvo kníh z jej fondu. Avšak prekvapivo najviac kníh si za sledované obdobie od 1. 1. 2023 do 30. 9. 2024 odniesla detská čitateľka Adelka Čertíková. Počet jej výpožičiek presahuje číslo 500.

So svojimi čitateľmi a návštevníkmi si knižnica pripomína 100. výročie už od začiatku septembra, odkedy sa na jej pôde deti i dospelí mohli stretnúť s viacerými autormi. Z detských autorov to boli napr. Gabriela Futová či Braňo Jobus, pre dospelých mladé autorky Magdaléna Pineros a Tia Esme či etnologička Katarína Nádaská. Do konca roka knižnicu ešte navštívia mnohí ďalší slovenskí autori, napr. Toňa Revajová, Ľubica Bátoryová, Hana Lasicová či Petra Nagyová-Džerengová.

Pre knihovníkov, pedagógov a rodičov knižnica pripravuje odborný seminár Knižnica v živote dieťaťa / mladého človeka, ktorý bude pre bohatosť programu rozdelený do 2 častí: Rozvoj čitateľskej, informačnej a mediálnej gramotnosti / Ako knižnice a školy môžu deťom a mládeži pomôcť hodnotiť informácie a prekonať nástrahy (najmä) v realite on-line prostredia, ktorý sa bude konať 23. 10. 2024 a Bezpečnosť v školskom a knižničnom prostredí s termínom konania 4. 12. 2024.

Ako okrem toho pocítia bežní návštevníci slávnostnú atmosféru? Okrem naaranžovanej pripomienky na knižnicu v minulosti pred vstupom do budovy  sa môžu v utorok 15. októbra ponúknuť knižničným punčom, podebatovať s knihovníkmi o ich práci, o knihách, vylosovať si zvýhodnené zápisné či inak si pripomenúť storočnicu svojej knižnice. A čaká ich aj jeden darček. Dňom 16. októbra knižnica sprístupní svojim čitateľom samoobslužnú výpožičnú stanicu, pomocou ktorej si môžu čitatelia požičiavať a vracať knihy samostatne bez kontaktu s knihovníkom.

… A knižnica ide ďalej. K ďalšej desaťročnici a možno aj storočnici. Jej pracovníci veria, že okrem kníh bude stále prinášať niečo nové, prečo bude pre svojich čitateľov dôležitá a navštevovaná.

Z histórie

1919  –  Krajská knižnica síce ešte nebola, ale bol prijatý Knižničný zákon, ktorý ukladal obciam Československa povinnosť založiť knižnicu a čo bolo ešte lepšie, stanovil aj výšku príspevku podľa počtu obyvateľov. Ten sa pohyboval od 0,30 halierov až po 1 korunu.

1924  – Krajská knižnica v terajšej podobe tiež ešte neexistovala, ale jej predchodkyňa, Mestská verejná knižnica v Žiline, už áno. Oficiálne začala fungovať 15.10.1924, jej prvým knihovníkom bol profesor štátnej reálky Raymund Žižka. Prvým profesionálnym knihovníkom sa stal v roku 1931 Andrej Hvizdák-Podlučinský, známy robotnícky básnik a publicista.

1952 – Po takpovediac „hluchom“ vojnovom a povojnovom období, kedy knižnica stagnovala a takmer skončila svoju činnosť, priniesol tento rok oživenie knižničnej činnosti v Žiline, vďaka založeniu Krajskej knižnice. V hoteli Slovan knižnica disponovala piatimi miestnosťami a pre verejnosť otvorená bola 7. januára 1955. Jej riaditeľom bol Jozef Páv. O rok mala knižnica pobočky po celom meste i v jeho okrajových častiach. Najkrajšia bola v hoteli Astória. Pekné priestory boli aj na Studničkách, kde bola veľká, dobre vybavená čitáreň, otvorená denne až do 22. hodiny.

1960 – Krajská knižnica v súvislosti s územnou reorganizáciou zanikla a na jej základoch vyrástla Okresná knižnica v Žiline. Stala sa ústredím metodickej, bibliografickej a informačnej činnosti v celom okrese. Postupne vznikli nové odborné oddelenia (metodické a bibliografické), ktoré plnili regionálne funkcie v sieti ľudových knižníc. Pre obecné knižnice sa od r. 1964 realizoval ústredný nákup kníh.

Základné knižničné ukazovatele stále stúpali, knižnica už mala vyše 30 zamestnancov a pobočky v rôznych častiach mesta. Najviac ich bolo v r. 1989 – až 24. Zaspomínajme si aspoň na dve:

1991 – Riadenie okresnej knižnice prešlo pod Ministerstvo kultúry, riadenie miestnych knižníc pod samosprávy. Pre obecné a mestské knižnice to malo negatívne následky, z ktorých sa niektoré knižnice nespamätali doteraz. Do horšej finančnej situácie sa dostala i Žilinská okresná knižnica. Navyše, veľká rozdrobenosť služieb na pobočkách sa začala prejavovať ako obmedzujúca.

1994 – Knižnica získala vysnívaný centrálny objekt na Bernolákovej ulici č.47. Vďaka Ministerstvu kultúry SR bola čoskoro realizovaná debarierizácia objektu. Pracovníci a používatelia však netušili, že ich čaká jedno nemilé prekvapenie – pretekajúca strecha.

Po rokoch boja s vodou a topiacim sa snehom sa podarilo uskutočniť nadstavbu objektu, čím knižnica získala nielen ochranu pred jedným z prírodných živlov, ale aj nové priestory pre realizáciu podujatí, úsek literatúry pre deti a mládež a odborné oddelenia. Začala sa písať ďalšia kapitola modernej histórie knižnice.

1997 – Krajská štátna knižnica v Žiline bola vyňatá zo Severopovažského kultúrneho centra a dovtedajšie funkcie knižnice (okresná pre okresy Žilina a Bytča a mestská pre mesto Žilina) sa rozšírili o funkciu krajskej knižnice pre Žilinský kraj.

2002 – Tento rok priniesol knižnici opäť organizačnú zmenu a nového zriaďovateľa. Dňom 1. apríla 2002 prešla knižnica z dlhoročného riadenia štátom do samosprávneho prostredia. Jej novým zriaďovateľom sa stal novovzniknutý Žilinský samosprávny kraj. V tejto súvislosti zmenila svoj názov na Žilinská knižnica a v roku 2008 na základe požiadavky zriaďovateľa opäť zmenila názov na Krajská knižnica v Žiline.

V zmysle novej zriaďovacej listiny knižnica pôsobí ako kultúrna, informačná, vedecká a vzdelávacia inštitúcia, poskytujúca v rámci svojej územnej pôsobnosti všeobecný a neobmedzený prístup k informáciám. Je koordinačným, vzdelávacím, štatistickým, metodickým a odborno-poradenským strediskom pre regionálne knižnice v Čadci, Dolnom Kubíne, Liptovskom Mikuláši a v Martine a pre mestské a obecné knižnice v okresoch Žilina a Bytča. Zabezpečuje zároveň úlohy spojené s dokumentovaním stavu a rozvojom knižnično-informačných služieb verejnosti v kraji, s koordináciou bibliografickej a edičnej činnosti, naďalej plní aj funkciu mestskej knižnice pre mesto Žilina.

2020 – Prízemie Krajskej knižnice v Žiline prešlo výraznou rekonštrukciou od podláh cez rozvody až po strop s osvietením.

2021 – Od 1.7.2021 pôvodné pobočky knižnice (Hájik, Vlčince, Solinky, Bytčica, Trnové a Strážov) skončili svoju prevádzku ako obslužné miesta Krajskej knižnice v Žiline. Ich správu prebralo mesto Žilina.

6.7.2021 získala knižnica ocenenie ministerky kultúry SR – Knižnica roka 2020 za aktívnu prácu na skvalitnení služieb pre používateľov a rozsiahlu rekonštrukciu knižničných priestorov, ktorá prispela k vytvoreniu moderného, funkčného a inkluzívneho prostredia pre návštevníkov a knihovníkov.