Smrť a následný pohreb jednotlivca bol oddávna spojený s množstvom magicko-rituálnych praktík, ktoré mali zabezpečiť jeho separáciu zo spoločnosti a pretrhnutie všetkých doterajších rodinných a sociálnych väzieb. Prostredníctvom nich dosahovali živí zmierenie s mŕtvymi, ktorí podľa predstáv boli následne prijatí do záhrobia. Obava, že by sa zomretý mohol vrátiť medzi živých ako tzv. revenant (z lat. a franc. slova revenire – vrátiť sa) prežívala aj dlho po prijatí kresťanstva.  „Predstavy o bytosti, ktorá nenašla po smrti svoj pokoj a stále sa vracia do sveta živých, sa premietli do mnohých zvykov spojených so smrťou. Za veľmi nebezpečných sa pokladali mŕtvi, ktorí sa mohli vrátiť z hrobu ako upíri (vampíri), a ženy pokladané za strigy (bosorky). Týchto ľudí, už za života pokladaných za nebezpečných, pochovávali osobitným spôsobom, aby sa zabránilo ich návratu.

Verilo sa, že revenantov zaháňa hlas kohúta a prvé slnečné lúče. démonická bytosť ľudskej podoby, objavujúca sa väčšinou v poludňajšom čase. V ľudovej tradícii sa najmä poludnie a polnoc považovali za hodiny duchov, ktoré sa mali prežívať v pokoji, preto poludnica vyháňala ľudí z polí. Koho zastihla pri práci, trápila ho otázkami alebo mu privodila smrť,“ približuje etnologička Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici Mgr. Jana Koltonová.  Návštevníci tak na hrade stretnú poludnicu, smrtku, upíra a vlkolaka a dozvedia sa viac o zvykoch spojených s odchodom človeka zo sveta živých.

Nevšedná výstava bude v priestoroch hradu Strečno prístupná od 5. októbra do 3. novembra počas otváracích hodín. Tematicky sa tak stane súčasťou najstrašidelnejšieho podujatia sezóny s názvom Noc duchov, tekvíc sa strašidiel.