Pamiatková zóna Kysuckého Nového Mesta, respektíve objekt so súpisným číslom 165, odhalil počas rekonštrukcie svoje tajomstvá. Objekt s takzvaným podlubím padol za obeť veľkému požiaru mesta v roku 1904. Po požiari bol zrekonštruovaný do podoby, ako ho poznáme dodnes.
Na priečelí budovy, respektíve nad oblúkmi podlubia sa podarilo odhaliť text písaný v maďarskom jazyku: „Bielek Peter meszaros es hentes“. Text možno preložiť nasledovne: „Bielek Peter údeniny a mäso“, prípadne „Bielek Peter údenár a mäsiar“. V druhom riadku sa zrejme uvádza, že budova slúžila i ako cukráreň, možno pekáreň.
Uvidíme, aké informácie nám prinesú odborníci.
Zaujímavý zdrojom informácií je príspevok Mgr. Danky Majerčíkovej, archeologičky Kysuckého múzea. V príspevku pre mojekysuce.sk opisuje históriu „Fusekovho domu“.
„Fusekovci pochádzali z rodu Bielek“, píše autorka. Mgr. Danka Majerčíková ďalej uvádza, že meno Bielek sa spomína v mestských knihách Kysuckého Nového Mesta už v roku 1593. V nasledovných storočiach sa tento rod rozvetvil a časť sa hlásila dokonca k šľachte. Bielekovci sa venovali v Kysuckom Novom Meste mäsiarskemu remeslu.
Toľko strohé a zároveň zaujímavé informácie o rode Bielek. Odporúčam Vám prečítať si príspevok, z ktorého som čerpal, odkaz nájdete pod textom.
Vďaka sčítacím hárkom z roku 1930 na slovakiana.sk sa mi podarilo pod súpisným číslom 165 nájsť Vojtecha Bieleka, narodeného v 1901. V roku 1928 si zobral za ženu Sidoniu. Vojtech bol samozrejme mäsiar. Môžeme teda Vojtecha zo sčítacích hárkov považovať za syna Petra Bieleka, ktorý nechal zhotoviť nápis?
Podľa dobových pohľadníc nápis zrejme existoval už v roku 1919.
Určite potešia akékoľvek informácie o tejto budove. V prípade, že máte nejaké vedomosti, pokojne píšte do komentárov.
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.