Žilinčania vytvorili v minulom roku 40 tisíc ton odpadu. V priemere vyhodil každý obyvateľ mesta do odpadových nádob 499 kilogramov smetí, čo predstavuje 1,3 kg odpadu za deň. Vyseparovalo sa pritom len 40,6 % odpadkov.

Miera vytriedenia odpadkov sa v Žiline z roka na rok znižuje, čo má zásadný vplyv aj na výšku poplatku, ktorý samospráva zaplatí za uloženie odpadu na skládku. „V praxi to znamená, že čím viac vyseparujeme, tým menej komunálneho odpadu nám vznikne a zaplatíme menej za uskladnenie smetí. Úroveň vytriedenia sa drží nad hranicou 40 percent, avšak je v záujme nás všetkých, aby mal tento trend vzrastajúcu tendenciu,“ priblížil primátor Peter Fiabáne.

V tohtoročnom rozpočte ráta samospráva s tým, že na celú činnosť spojenú s odpadmi vynaloží až 6 miliónov eur.

Z celkového objemu vyprodukovaného odpadu tvoril zmesový komunálny odpad vyše 19 tisíc ton, čo je takmer polovica. Druhou najväčšou položkou bol papier a lepenka (1 898 ton), nasledovalo sklo (1 249 ton) a plasty (1 099 ton).

Žilinčania podľa týchto údajov vyseparovali len 4,7 % papiera a lepenky, 3,1 % skla a 2,7 % plastov. „Biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu sme vlani vytriedili len 312 ton, pričom podľa európskej štatistiky bol potenciál podľa počtu obyvateľov až na úrovni 7 tisíc ton. Rovnako to je aj pri jedlých olejoch a tukoch.

Do špeciálnych nádob sme odovzdali len 0,02 %, pričom potenciál bol až 104 ton,“ uviedol P. Fiabáne. Zároveň zdôraznil, že ak by obyvatelia dôkladne triedili komunálny odpad, zdvojnásobili by sa množstvá vyseparovaných komodít ako sú sklo, papier, či plasty. „Ak by sa podarilo vytriediť aspoň o 5 tisíc ton odpadu viac, prešli by sme  s mierou vytriedenia nad 50 %, čo znamená, že by sme za každú tonu zaplatili o tri eurá menej a to sú pri týchto objemoch obrovské peniaze,“ uzavrel primátor.