Rok 2024 je prestupným rokom. Znamená to, že v porovnaní s minulým a aj tým budúcim rokom, vo februári máme šancu venovať pozornosť kultúre o jeden celý deň viac. A hoci na výber je toho v okolí mnoho, my odporúčame stráviť extra 24 hodín práve v Liptovskom múzeu. Aby však tieto slová nevyzneli ako bezobsažné nafukovanie, v nasledujúcich riadkoch sa dočítate, prečo je návšteva nášho múzea v tento mesiac dobrým nápadom.
Po stopách liptovských popravísk
Na tvrdení, že zákon by mal platiť pre všetkých rovnako by sme sa mali zhodnúť všetci. Kto zákon poruší, tomu by mal byť udelený spravodlivý trest. A práve miesta výkonu toho najtvrdšieho trestu, hrdelného, sú roky v odbornom hľadáčiku historika Miroslava Nemca. V rámci cyklu podujatí Príbeh nášho múzea sa začiatkom februára budeme mať možnosť zoznámiť s miestami, o ktorých sa vie, alebo sa predpokladá, že boli spojené s trestom smrti. Prednášku Mgr. Miroslava Nemca, PhD. zvanú Po stopách liptovských popravísk môžete navštíviť 6. februára v Ružomberku, 7. februára v Liptovskom Mikuláši a 8. februára v Liptovskom Hrádku so začiatkom vždy o 16:00.
Rok fotografie
Písal sa rok 1924 a v Ružomberku vznikol jeden z najstarších amatérskych klubov fotografie na území Česko-Slovenska. Klub, ktorý sa naprieč svojou históriou tešil mnohým úspechom, vzdáva s rovnakou vervou hold umeleckej fotografii do dnešných dní a v tomto roku si dosiahnutú storočnicu pripomína hneď niekoľkými výstavami a podujatiami. Februárová etapa osláv patrí fotografovi Viktorovi Poliakovi a jeho výstave Viktor a spolužiaci. Vernisáž výstavy je naplánovaná na 8. februára v sídelnej budove Liptovského múzea v Ružomberku.
Otvorená bude Knižnica liptovského múzea
Rekonštrukčné práce v sídelnej budove Liptovského múzea v Ružomberku začali v polovici minulého roka. Ich cieľom bolo modernizovať knižničné priestory, aby tak boli pre návštevníka atraktívnejšie, bezpečnejšie a pre cenné knižné zväzky šetrnejšie. Ak ste knižnicu nášho múzea poznali, dnes ju už nespoznáte. Taká veľká je zmena, ktorú budeme slávnostne prezentovať počas vernisáže výstavy Secesia na Liptove dňa 13. februára o 17:00.
Projekt modernizácie knižnice Liptovského múzea bol financovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja prostredníctvom programu IROP v sume 199 975 EUR. Ďakujeme.
Secesia na Liptove
Secesia je posledným univerzálnym výtvarným slohom. Termín „posledný univerzálny sloh“ je daný najmä tým, že vplyv secesie možno badať prakticky vo všetkých oblastiach života počínajúc veľkou architektúrou, cez odievanie, nábytkársky dizajn až po drobné prvky ľudskej tvorivosti, akými sú plagáty či letáčiky. Na naše územie začal sloh prúdiť najmä z Viedne a Budapešti začiatkom 20. storočia a v čase svojho rozmachu bol záležitosťou vyššej aj strednej vrstvy. Nie je prekvapením, že prvky secesie sa objavovali aj v priemyselne sa rozvíjajúcom Liptove a mnohé z nich sa zachovali do dnešných dní. Zachovalým a aj tým dnes už nejestvujúcim secesným prvkom sa venuje výstava Secesia na Liptove kurátorov Rastislava Moldu a Simony Sliackej. Otvoríme ju vernisážou 13. februára o 17:00 v Ružomberku.
Výstavu Secesia na Liptove z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Ďakujeme.
Zbrane z ťažkých čias v Liptovskom Mikuláši
Liptovské múzeum je počtom zbierok najväčšie múzeum v Žilinskom kraji. Medzi tisíckami cenných kúskov histórie sa nachádzajú aj zbrane a militárie, ktoré používali naši predkovia v rozličných epochách dejín či už to na dosiahnutie vojenských cieľov alebo zachovanie vnútornej bezpečnosti. A práve zbrane z posledných rokov existencie Rakúsko-Uhorska až po koniec II. svetovej vojny sú súčasťou výstavy O zbraniach a ľuďoch, ktorá je momentálne vystavená v Múzeu Čierny orol v Liptovskom Mikuláši. Ak by to bolo návštevníkovi málo, mikulášska časť Liptovského múzea je známa stálou expozíciou poľovníctva a rybárstva v Liptove. Pre návštevu Čierneho orla, ktorej by sa hodil prívlastok „DeLuxe“, odporúčame návštevu naplánovať na stredu 7. februára, kedy sa o 16:00 začne aj vyššie spomínaná prednáška Po stopách liptovských popravísk.
Národopisné múzeum vždy prekvapí
V Liptovskom Hrádku si koncom januára pripomenuli 193. výročie zakladateľa mesta Františka Wisnera z Morgensternu. Toto niekdajšie komorské mestečko s bohatou lesníckou históriou je domovom Národopisného múzea, v ktorého majestátnej budove nájdete nielen Úrad prefekta likavsko-hrádockého komorského panstva, ale aj expozíciu približujúcu dejiny obchodu so soľou, galériu paličkovej čipky, expozíciu modrotlače či expozíciu ovčiarstva. Krásne vyzdobená obradná sieň Národopisného múzea bude dejiskom prednášky Po stopách liptovských popravísk vo štvrtok 8. februára. Všetci ste pozvaní.
Pribylina
Múzeum liptovskej dediny môžete navštíviť počas celého roka. Máte tak možnosť sledovať premeny prírody v prostredí, v ktorom žili naši predkovia. Vstúpiť môžete do obydlí ľudí všetkých spoločenských vrstiev a ak vás zaujíma technológia, za návštevu stojí aj expozícia Považskej lesnej železnice. Vláčik síce v týchto mesiacoch nepremáva, no do depa sa dostanete nenáročnou prechádzkou náučným chodníčkom. Po ceste naspäť sa odporúčame zohriať v budove vozárne, kde vás zahreje aj výstava mapujúca debnárske remeslo na Liptove. Návštevu skanzenu Pribylina odporúčame najmä celým rodinám.
Zvyšné expozície
Február patrí medzi mesiace, kedy je príjemnejšie a aj bezpečnejšie navštevovať interiérové expozície. Aj z toho dôvodu sú zvyšné expozície, akými sú Hrad Likava, Archeoskanzen Havránok či Gotický kostol Všetkých svätých v Ludrovej-Kúte a iné v režime spánku. Pre všetkých záujemcov ich otvoríme až v neskorej jari.
Na záver inšpirácia zo sveta
Medzi najznámejšie diela, ktoré sa spájajú s druhým mesiacom juliánskeho aj gregoriánskeho kalendára patrí dielo Február od holandských bratov Limbourgovcov, ktorý je súčasťou súborného diela Trés riches heures du Duc de Berry. Hoci dielo nepochádza z našich končín, ľahko v ňom nájdete ľudské činnosti, ktoré vo februári robievali aj naši predkovia. Ak toto dielo chcete vidieť na vlastné oči, musíme vás upozorniť na to, že cesta za ním bude zložitejšia, než cesta k nám. Nachádza sa v múzeu Musée Conde na zámku vo francúzskom mestečku Chantilly. Od sídelnej budovy je to skoro 1 500 kilometrov.
©Photo. R.M.N. / R.-G. OjŽda
Viktor Mydlo
Marketingový manažér Liptovského múzea